Priznám sa, že keď som prvýkrát dostala túto otázku, zostala som zarazene pozerať. Videla som oba, ale povedať, v čom spočívajú výhody, či nevýhody jednotlivých typov, týmto som sa nikdy nezaoberala. Nastal čas, aby som sa zaoberať začala.
V prvom rade, odpadá náročná manipulácia s pacientom. Pamätám si ako ma prekladali na ležiaci vozík, na ktorom ma kúpali – sestričky po kolená mokré i na kúpacie lehátko, kam ma preložili a odviezli ma do kúpeľne. Poviem vám, že úžasný zážitok to ani v jednom prípade nebol.
Nedávno som zdieľala nemocničnú izbu s dievčaťom, ktoré týždeň nik neosprchoval, pretože na vozíku ju do sprchy odviezť nevedeli a vymýšľať čosi viac sa nikomu nechcelo. A tak ju iba umývali na posteli. Dosť blbá predstava, že? Mala šťastie, že bol začiatok apríla a nie polovička júla.
Známa má pre svoju imobilný dcérku mobilný zdvihák. Videla som ho odparkovaný pri jej posteli. Hoci má dievčatko o pár rokov viac, ako moja zdravá dcérka, sú zhruba rovnako veľké, ak už ju moja dcéra neprerástla. Dom majú upravený tak, aby sa v ňom s dievčatkom vedeli pohybovať. Bohužiaľ, už sa taká narodila… Neviem, ako dlho potrvá, kým bude dievčatko väčšie a ťažšie, nepredpokladám, že to pôjde takou rýchlosťou ako u zdravého dieťaťa, čiže uznávam – im mobilný zdvihák vyhovuje. Ale čo my? Bežní dospelí ľudia, ktorí sa v zlomku sekundy ocitli na invalidnom vozíku alebo na polohovateľnej posteli? Čo s nami? Naše byty majú prahy, často sú podlahy pokryté kobercami a naša hmotnosť je násobkom čísla dvadsať. Čo v takomto prípade?
Osobne by som volila stropný zdvihák. Mnohí mi môžu oponovať. Ale ak uvážim hmotnosť mobilného zdviháku a svoju hmotnosť… Ak ma niekto pripne do stropného, môžem si nacvičovať chôdzu, viem si predstaviť moje deti, ktoré sú schopné zabávať sa s tým, že ma v jednej miestnosti vozia hore – dolu. Pri prechode cez zárubne je potrebné, aby bola dotyčné osoba vyššia ako osem alebo päťročné dieťa. A že majú v očiach mnohých zvrátený spôsob zábavy? Viete koľko sa pri takýchto veciach nasmejeme? Koľko krát ma vozili na polohovateľnej posteli a smiali sme sa nielen my, ale i okolie. Žiaľbohu, ich mama s nimi nevedela hrať bedminton, či futbal, ani ich neučila plávať…
Dnes pri otázke, ktorý zdvihák zvoliť, už neváham. Beriem ohľad aj na priestorové možnosti, koľajnice na strope miesto naozaj nezaberajú a dokonca, menej pozorný človek si ich ani nevšimne, nakoľko stropy sú biele, prevedenie koľajníc je tiež biele.
A naozaj, ako mi povedala kamarátka – ak Ťa do toho zapnú, vieš sa s ním pohybovať po miestnosti aj sama. Mám funkčné ruky, čiže tam už problém nie je.
Vždy budem vravieť, že ak by som o možnostiach, ktoré majú všetky imobilné osoby, vedela kedysi, nemusela som dva roky trpieť bolesťami, pretože niekde niekto mi pri zdvíhaní z postele potrhal šľachy na ramene a keď som to v slzách rozcvičovala, odpoveďou mi bolo, že sú aj horšie stavy odo mňa. Sú. Som nesmierne vďačná za to, s akými prípadmi sa môžem stretávať. A že im v mnohých veciach viem poradiť z trošku iného pohľadu ako to dokáže zdravý, hoc nesmierne empatický človek.
V závere krátke zhrnutie – ak sa budeme rozhodovať medzi stropným a mobilným zdvihákom a máme k dispozícii strop alebo bočné steny, stropný zdvihák je naozaj lepšou voľbou. Ak niekto stále neverí, rada mu to osobne vysvetlím.
Autor: Dagmar Sváteková